V druhej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia pozval bytostný improvizátor Jiří Stivín na spoluprácu dve výrazné postavy novej jazzovej generácie, basistu Ondreja Soukupa a pianistu Michaela Kocába, členov Pražského big bandu a vtedy ešte jazzrockového Pražského výberu. Kocáb aj Soukup si už vyskúšali mnoho rôznych žánrov, ale k tomu, čo ich čakalo so Stivínom, sa nikdy predtým ani potom ani nepriblížili. Ich koncerty boli hudobne zaujímavé, totálny free jazz, nikdy sa neskúšalo. Pred koncertom si len hudobníci strihli, kto začne, "víťaz" potom na pódiu spustil a ostatní sa pridali. Tak koncert začal a občas z úplnej improvizácie vznikla veľmi zaujímavá hudba. Dokonca sa po koncerte stretli aj so žiadosťou o partitúru a odpoveď, že žiadna neexistuje a všetko vzniklo priamo na javisku, sa stretla až s nedôverou. Dvojalbum Ad Libidum so živou nahrávkou z roku 1979 prináša zostrih jedného z koncertov tohto tria a je potvrdením ich spoločnej tvorivej snahy ísť proti prúdu.

OBSAH:

CD 1: Zahrievanie * Spoločný neporiadok * Rozprávali že sa hrali * Zmierenie * Sklenený sen * Cestovanie v podvedomí * Čo nás práve napadlo
CD 2: Z hĺbky dušičiek * Pohladenie * Pauzírovanej * Vábenie * Blázni boli kordy mali * Premietanie * Vzájomná rozhĺbanosť * Totálne reálny totalitný potlesk