Oproti mechanizmom, ktorými sa panovník až do doby klasicizmu snažil zaistiť bezpečie svojho teritória, stavia Foucault technológie bezpečnosti, resp. korelácia medzi nimi a populáciou. Teritorium a populácia slúžia ako protikladné póly, medzi ktorými sa jeho uvažovanie rozvíja. Ako došlo k prechodu od zvrchovanosti nad teritóriom k regulácii populácie? Aké boli účinky tejto premeny na rovine vládnych praktík? Objavenie sa populácie ako idey a ako reality nebolo dôležité len na politickej úrovni, malo tiež vplyv na epistemologickej úrovni. Analýza bezpečnostných dispozitívov vzťahujúcich sa k populácii viedla Foucaulta postupne k tomu, že zdôraznil pojem „vlády“. Vo svojom tradičnom zmysle verejnej moci alebo výkonu zvrchovanosti nakoniec stratil váhu a začal označovať techniky špecifické pre správu populácií. Problematický trojuholník, ktorý slúžil ako pôvodný rámec výskumu, tak bol nahradený systematickým radom bezpečnosť – populácia – vláda, spolu s ktorou Foucault v tomto prednáškovom cykle zaviedol pojem „guvernementalita“, ktorým sa od histórie bezpečnostných technológií dostal až ku genealógii moderného štátu.