Codex Jacobides / Praga circa 1600 / Jan Čižmář / Premiéra na dobové nástroje Skladby zo zlomku lutnovej tabulatúry Codex Jacobides, jednej z najvýznamnejších českých pamiatok lutnovej a inštrumentálnej hudby Prahy okolo roku 1600. Dobové tance, intabulace písní Praetoria, J. Regnarta, J. Plansona, J. Dowlanda, SL Jacobidesa ad. Ján Čižmář - lutny, orpharion, gitara, teorba. Consort renesančných priečnych flautov, Český lutnový orchester. Eliška Tesařová – spev, Magda Uhlířová – viola da gamba Loutna, bezpochyby najobľúbenejší nástroj meštianstva a šľachty v Európe 16. a 17. storočia, zanechala výrazné stopy aj v Prahe za vlády cisára Rudolfa II. Rukopis lutnových tabulatúr známy pod názvom Codex Jacobides zrejme spísal hudobne nadaný študent pražskej univerzity začiatkom 17. storočia. Nájdeme v ňom zápisy dobových tancov, intabulácie piesní a vokálnych viachlasov; skladbičky nemeckej, anglickej, francúzskej, talianskej i poľskej. Veľkou zaujímavosťou sú intabulácie vokálnych villanell Jacoba Regnarta, dvorného kapelníka Rudolfa II. Tieto pôvodne nemecké skladby si našli cestu z cisárskeho dvora medzi ľud, kde si potom – s českými textami – žili vlastným životom. Okrem nich tu nájdeme diela Michaela Praetoria, Johna Dowlanda či Jeana Plansona. Vďaka Jiřímu Tichotovi, jeho muzikologickej práci na rukopise a úprave niektorých skladieb pre Spirituál Kvintet (Pesničky z roku raz dva) si v českom prostredí niektoré z tých piesní žijú vlastným životom dodnes. Ján Čižmár študoval loutnu v Londýne a Haagu u skutočných majstrov (J. Lindberg, N. North, J. Held, M. Fentross, Ch. Pluhar) a dnes je vo svete vyhľadávaným sólistom aj komorným hráčom. Na nahrávke dáva v rôznych kombináciách zaznieť ôsmich strunovým nástrojom rozličnej veľkosti a ladenia, občas so sprievodom flautového či lutnového súboru a spevu. Táto degustácia hudobného sveta rudolfínskej Prahy je skutočnou delikatesou nielen pre znalcov. Lutnová hudba, ktorá za Rudolfa II. znela v pražských uliciach, krčmách aj na univerzite