Diktáty nie sú len víriace víry a víly vinúce vence, ale aj svojbytné texty so zvláštnou poetikou, vystavanou okolo zákerných pravopisných a gramatických úkazov. Práve zošit takmer sto rokov starých diktátov z jednej podkarpatskej školy inšpiroval básnika Petra Borkovca k napísaniu novej zbierky pre deti; básne okrem diktátových nálad vychádzajú tiež zo súboru dvadsiatich asambláží Andrey Tachezy, v ktorých sa stretávajú krabičky s cudzokrajnými nápismi, roztodivné porcelánové úlomky i vekom oslepnuté sklíčka - artefakty nájdené na pôdach i pozdĺž ciest, usporiadané do obrazov. Rovnako ako u školských diktátov sú témy básní rozmanité, plachty, pachy, stesky, stisky, slivky, blumy, jesene. A k tomu sny a princezné, mory v krabičkách.