Táto hora vraj bola v predkresťanskom období slávnostnou horou Slovanov usadených v severnom Pobeskydí. Hore sa zachoval okrúhly val - zrejme obradné miesto.
Pieseň Hodovnice reprezentuje tradičnejšie nástrojové obsadenie - grumle, cimbal, bubon, husle, píšťala, a spievajú ju deti - tak ako to pôvodne bývalo. Godula je nástrojovo pestrejšia – zaznie didjeridoo, sitár, kontrabas, gitara… je to taká typická world music pesnička. Medzi Hodovnicou a Godulou: Morana (vynášanie smrti a zimy z dediny na jar), Vesna (príchod jari), Čarodejnica (pálenie čarodejníc - obdoba keltského Beltine), Zo zeme (odkaz na "čarodejné zariekavanie"), inštrumentálka Pod májom (stavanie mája - kult plodnosti), V Javorových horách (májové milovanie), Svatojan (oslava letného slnovratu), Na lúkach (toto je zlomová pesnička, ktorá trochu nabúrava "selanku" hľadanie tradícií. Potom Beltine (keltský sviatok) a záverečná Godula... dnešok , súčasnosť, dnešný názov hory Hodovnice, tradície s novým kabátom, tu sa schádzajú dnešní bubienkari a didjeridisti pri ohňoch a tancujú, spievajú a hrajú...