Výpoveď autorky je skutočne šokujúca, ale keby takú nebola, pravdepodobne by sme si ju ani nevšimli. Šokujúca preto, lebo román som spočiatku považoval za pornografický. Ale po prečítaní som zistil, že je aj o ničom trochu inom – je aj o duši. O duši ženy, ktorá vníma sexualitu inak ako drvivá väčšina ženskej populácie a ktorá otvára doteraz tabuizovanú tému. O tom, že to nie je jednoznačná pornografia svědčí, že ho prečítalo minimálne toľko žen ako mužov, a hlavne, že naň často veľmi pozitívne reagujú. Dokonca sa s hlavnou hrdinkou často úplne ztotožnili, akoby to bolo napísané o nich. Áno, je to téma, pred ktorou radšej zatvárame oči a tvárime sa, že sa nás to netýka. A ženy s podobným problémom jednoducho opľúvame a odsúdime. Nikto sa nezamýšľa nad ich frustráciou, ktorá neraz dokáže skončiť aj sebevraždou… Romány ako Keď vášeň zhadzuje masku vypovedajú oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Hovoria okrem iného aj o rozporoch v našej spoločnosti, pretože keby podobný román napísal muž - a netreba chodiť ďaleko, stačí si spomenúť napríklad na Obratník raka od Henryho Millera, skoro všetci mu zatlieskajú. Ale keď si ho dovolí napísať žena, treba ju upáliť... Ja pred Lindou Chopin snímam klobúk a klaniam sa ho. Klaniam sa ho odvahe a otvorenosti, s akou dokáže písať o takpovediac mužskej duši v ženskom tele. Neviem, nakoľko je alebo nie je román autobiografický, ale to je nepodstatné. Podstatné je, že pôsobí až neskutočne autenticky. Priznám sa, že viac ma v jej diele zaujali vnútorné postoje ako erotika, ale bez tej to jednoducho nejde, pretože ona je práve v jej výkriku podmetom.