Ján Bartoš – klavír / Leoš Janáček (1854–1958) – klavírne dielo: 1. X. 1905, Po zarastenom chodníčku I., Po zarastenom chodníčku II. (prvé dve autorizované časti), V hmlách, Thema con variazioni, SpomienkaNež u neho zvíťazila láska na komponovanie, usiloval Leoš Janáček o dráhu klavírneho virtuosa. Klavír bol pre neho nástrojom dôverne známym, predurčeným na zdieľanie vnútorného sveta duše. Svoj opus číslo jedna, Thema con variazioni, napísal ako 26-ročný študent lipského konzervatória. Drobná klavírna Spomienka je naopak jedným z posledných notových zápisov skladateľa. Tri zásadné klavírne skladby (1. X. 1905, Po zarastenom chodníčku, V hmlách) napísal Janáček v neľahkom životnom období medzi rokmi 1900–1912 a predstavujú najosobnejšie, najintímnejšie položky v celom jeho diele. Janáček sa tu často nechal inšpirovať zvukom cimbalu, s ktorým sa stretával pri zbere ľudových piesní na Morave. V génoch interpreta tejto nahrávky, klaviristu Jana Bartoša, sa bezpochyby vytlačil bohatý hudobný život jeho predkov vrátane deduška - cimbalistu. Korene vychádzajúce z ľudovej hudby a sliezsky pôvod sú spoločným menovateľom skladateľa a interpreta tejto nahrávky. V Bartošovom poňatí Janáčka je zrejmý hlboký muzikologický vhľad i fascinujúci priestor intuície – ono inšpiratívne spojenie srdca a rozumu, ktoré urobilo predchádzajúce Bartošove supraphonské nahrávky (Mozart – Koncerty SU4234-2, Beethoven – Sonáty SU4252-2). Janáček podľa Jana Bartoša - návrat k vlastným najhlbším koreňom