Bohuslav Martinov - Fresky, Paraboly, RytinyBohuslav Martinov (1890-1959) - Predohra H 345 (1953), Fresky Piera della Francesca H 352 (1955), Skala H 363 (1957), Paraboly H 363 (69 (1958) Symfonický orchester Českého rozhlasu, dirigent Tomáš Netopil "A sochár hnite tvár z hliny. Ty potom si pri svojom putovaní prešiel okolo jeho diela, pozrel na onú tvár a uberal sa ďalej svojou cestou. A hľa, nebol si už tým istým. Nepatrne premenený, ale premenený. Motto, ktoré si Martinov vybral z Citadely A. de Saint-Exupéryho pre jednu zo svojich Parabol, poeticky pomenováva aj premieňajúcu silu jeho posledných symfonických opusov. Po šestici symfónií skomponovaných na americkej pôde vznikajú tieto diela už na európskom kontinente, oveľa bližšie skladateľovej vlasti. Symfonický triptych Fresky Piera della Francesca bol inšpirovaný dielom génia talianskej renesancie. „V týchto freskách je obsiahnutý zvláštny druh slávnostného a strnulého ticha... a je to táto tmavá farebná atmosféra, čo som sa pokúsil vyjadriť hudbou.“ Nadväzujúce trojveté Paraboly sú ďalším skladateľovým podobenstvom o svete a hľadaní človeka v ňom. Symfonické prelúdium Skala odkazuje na pristátie anglických osadníkov v Amerike roku 1619, aj na Martinov vlastný osud pútnika bez domova. Vôbec posledným symfonickým dielom Martinov sa stali Rytiny; skôr jemná kresba pretkaná tichom ako pastózna maľba, na akú sme z predchádzajúcich symfonických opusov zvyknutí. Tieto výnimočné, vrcholné diela zostávajú stále nedocenené. Nová supraphonská nahrávka SOČRu s renomovaným Tomášom Netopilom dáva nádej, že sa to zmení. Bola by škoda takú krásu minúť. Neskoré vrcholy Bohuslava Martinov - hĺbka a krása doteraz neobjavená