Textom Medovej kolky sa básnik Petr Král opäť predstavuje ako výnimočný prozaik, čo v jeho prípade nie je jav príliš častý. V kontexte slovenskej literatúry ide o mimoriadnu experimentálnu prózu. Pre jej nespornú jazykovú kvalitu a nezvyčajnú textovú stavbu je na ňu možné pozerať ako na určitú poetickú esej, v ktorej autor skúma hranice vlastného písania a literatúry vôbec, pohráva sa s obrazmi a akoby skúma, čo unesie príbeh, ktorý musí byť prerušený v momente, kedy začína byť zrejmý.