Farebný a verzatilný hlas Kláry Obručovej osciluje medzi valašským folklórnym festivalom a nočným klubom niekde v Rumunsku, husle Petra Valy striedajú jednoduché, avšak o to ťažšie rovné tóny so šestnásťtinovými notičkami závratných rýchlostí, klarinet Jiřího tu ľudový kontráš, tu zase sólový violista medovo zafarbených tónov, kontrabasista Lukáš Švajda tvrdí muziku od tembrov rýdzo táborových cez rýchle osminové sprievody. No a nakoniec: umeleckému vedúcemu Janovi Rokytovi zostávajú nielen všetky ostatné nástroje, ale aj starosť (ale predovšetkým radosť!) písať a upravovať. A bude tak robiť nielen k poteche svojej speváčky a svojich muzikantov, ale aj k poteche všetkých poslucháčov, fanúšikov a fanúšičiek, ktorých srdce si FLAIR počas svojej existencie získa.