Praha, ktorá sa začala formovať rovnako ako český štát za vlády prvých Přemyslovcov koncom 9. storočia, dospela k svojmu stredovekému vrcholu za vlády cisára a kráľa Karola IV., Luxemburga po otcovi, Přemyslovce po matke. Detailná znalosť českej stredovekej kultúry umožnila autorovi v presvedčivej skratke vykresliť historický vývoj a štýlové premeny architektúry a výtvarného umenia od románskej doby až po rozvinutú gotiku, kedy politický význam mesta ďaleko presahoval jeho stredoveké hradby. V úvodných pasážach zameriava Ján Royt pozornosť na románske a ranogotické premeny Pražského hradu, Vyšehradu a na formovanie pražského urbanizmu za vlády Přemyslovcov, potom pojednáva nadväzujúcu donátorskú činnosť Luxemburgovcov, najmä Karola IV. Pozornosť sústreďuje k budovaniu svätovítskej katedrály, rozvoju Vyšehradu, založeniu Nového Mesta pražského a vzniku univerzity, objektívne zhodnocuje aj donátorskú činnosť Václava IV., s akcentom na význam krásneho štýlu. V historickom kontexte sú tiež spomenuté snahy o reformáciu cirkvi spätej s pražským prostredím a osobnosti duchovného života, ako napr. Konrád Waldhauser, Ján Milíč z Kroměříža a M. Ján Hus, ale aj zakladateľ hnutia devotio moderna Geert Groot. Do vstupnej eseje sú začlenené dokumentačné obrázky, knihu sprevádza prehľad panovníkov, osobností a mapky s lokalizačným registrom. Fotografom historických pamiatok je Jan Gloc.