V novom filmovom rozprávaní autorského tímu Pelíškov a Musíme si pomáhať sa opäť prenesieme v čase, tentoraz tesne pred orwellovským rokom 1984. Do čias, keď história v Čechách odplývala pomaly ako kalná voda rieky Vltavy, ktorá obteká periférny pražský Libeňský ostrov. Do doby, kedy ovzdušie ľahko zaváňalo zatuchlinou, podobne ako slepé ramená a zátočiny tejto stredoeurópskej rieky. Ocitáme sa v čase, keď generáciu pražskej jari 1968, pamätajúcu záchvev násilne pretrhnutej slobody, preteká život medzi prstami ako lenivo plynúci riečny tok, ktorý zanáša dávne ilúzie naplaveninami a bahnom. Hlavnou postavou filmu Pupendo je akademický sochár Bedřich Mára, ktorý žije so svojou rodinou, manželkou - keramičkou Alenou a dvoma synmi - Matejom a Bobšom v malom nájomnom byte na pražskom nábreží. Pred rokmi musel z politických dôvodov opustiť miesto vedúceho ateliéru na pražskej Akadémii. Z tých istých dôvodov nie je vedený ani v oficiálnom Zväze výtvarných umelcov. Má znemožnené vystavovať a je odsunutý na perifériu záujmu a lukratívnych zákaziek. K osamelému rozjímaniu pri rybárskom prúte... Antipodom Bedřichovej netypickej rodiny je rodina riaditeľa základnej školy Míly Břečky. Súdruh Míla a jeho ambiciózna žena Magda, spolužiačka Bedřicha Máry z Výtvarnej Akadémie, už drahú dobu plávajú s hlavným prúdom, stredom riečiska. Pre svoje počínanie nachádzajú ospravedlnenie v tradičnom postoji tej doby: „Niekto musí plávať s „nimi“, aby situáciu zmäkčoval, niekto sa musí obetovať!“, prípadne: „Prečo by som mal práve ja stáť a šliapať vodu, keď iní plávajú kraulom? generácie ich dorastajúcich detí. Táto generácia tínedžerov si o snahách a postojoch rodičov myslí svoje. Neveria v zmenu k lepšiemu. Od snáh rodičov nič veľmi neočakáva. Poflakuje sa bezcieľne predmestím, chodí za školu a čas ubíja snívaním o spoločnom úniku za hranice všedných dní.