Životopis Přemysla Pittera je príbehom českého protestantského mysliteľa a charitatívneho a sociálneho pracovníka, ktorý väčšinu života prežil v spore s určujúcimi dejinnými prúdmi minulého veku. Traumatické zážitky na fronte 1. svetovej vojny z neho urobili radikálneho pacifistu a nonkonformného náboženského praktika. Pracoval v YMCA, v abstinentnom a vegetariánskom hnutí. V roku 1933 otvoril v Prahe na Žižkove Milíčov dom, útulok pre trpiace a opustené deti. Za nacistickej okupácie pomáhal židovským deťom av rokoch 1945-1947, počas tzv. "akcie zámky", zorganizoval humanitárnu pomoc pre viac ako osemsto židovských, českých a nemeckých detí, ktoré zachránil z koncentračných alebo zberných (odsunových) táborov. Po roku 1951, keď bol nútený odísť do exilu, pôsobil desať rokov v utečeneckom tábore Valka pri Norimbergu. Spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa, vydával vlastný časopis Hovory s pisateľmi. Jeho život, naplnený podivuhodnými činmi, si zaslúži pozornosť aj vzhľadom na vnútornú ozajstnosť, s ktorou Pitter v "bezbožnom" dvadsiatom storočí neprestával hľadať vieru, ktorá by človeku umožnila prežiť život vnútorne skutočný aj prospešný zároveň.