Prvýkrát sa stretli v príšerí biografu a hneď si omylom vymenili tašky. Druhýkrát sa „našli“ pri okienku strát a nálezov, kam slečna Petra (L. Šafránková) prišla Tomášovi Krchňákovi (J. Abrhám) pripomenúť, že podľa jeho strateného diára by práve v tomto okamihu mal sedieť v zubárskom kresle. V tom istom duchu pokračovala známosť stále ešte slobodného, tridsaťpäťročného, značne roztržitého vedeckého ašpiranta Krchňáka a romanticky založenej slečny Petry až do dňa, keď sa Tomáš odišiel pozrieť za rodičmi na vidiek. Doma ho uvítala bábovka a dobre mienené rady, začínajúce pri jeho kandidátskej práci a končiace pri mamičkinom povzdychu, že vnúčikov sa už asi nikdy nedočká. O to väčším prekvapením bola pre rodičov Tomášova reakcia: „Ja sa budem ženiť“. Rodinný rozhovor okamihom nabral iný smer. „Človek by sa mal ženiť s rozmyslom,“ varoval pred zbrklosťou otec. „Toho druhého najlepšie poznáš, keď s ním cestuješ.“ Oni dvaja s mamičkou napríklad išli na svadobnú cestu do Jiljí.