Neckárov jubilejný rok začíname ohliadnutím za jeho prvým albumom. Ako bolo vtedy zvykom, išlo o výber predovšetkým singelových piesní, v tomto prípade výlučne z rokov 1965 a 1966. Bola to éra jeho rýchleho nástupu, podporená tvorcami okolo divadla Rokoko, Tanečného orchestra Čs. rozhlasu alebo kapely Mefisto. V tom čase bolo bežné, že speváci boli sprevádzaní big bandy aj malými elektrifikovanými súbormi, pretože repertoár bol vhodne rôznorodý. Vedľa seba sa tak zmestia piesne skoro swingové, skoro westernové, skoro bigbítové a skoro komediálne, ale obdivuhodne držiace pohromade Václavovým chlapčensky optimistickým hlasom, u nás v tom čase jedinečným. Ak pridáte osvedčených skladateľov formátu Jiřího Bažanta, Jaromíra Vomáčky alebo Bohuslava Ondráčka a texty nemenej skúsených Jana Schneidera alebo Ivo Fischera, je kvalita jasná. Desať Milošom Skalkou vybraných bonusových piesní túto skutočnosť výborne potvrdzuje. Debutový album je obsahovo aj vzhľadovo retro v tom najlepšom slova zmysle, vrátane titulnej fotografie. Mladosť z názvu už síce pre poslucháčov neplatí a Václavovi bude tento rok osemdesiat, ale čas túto bitku prehráva. Ľahko zapamätateľné, textovo múdre a dobovo pestrofarebné pesničky mali, majú a stále budú mať svojich vďačných fanúšikov všetkého veku.

Tracklist: Hallo, mademoiselle (Are You Getting Tired of Your Little Toy) / Táborák pre dvoch / Prečo sa pýtaš / Až lúky rozkvitnú / Vlčie maky / Zo soboty na nedeľu / Sladkého drievka / Žriebä / Dostal som guľu / Tú gitaru som kúpil kvôli tebe / Spím / Deň žien / Práve táto / Tieň katedrál / Bim bam (Let the Bells Keep Ringing) / Táto basa / Tento biely mesiac / Zvoňte o poschodie nižšie / Vypáľte znamenia / Dlhý nos / Strieborná flauta / Ša-la-la-la Ak (Sha-la-la-la-lee) / Keď vietor zafúka / More, to nie je Tálinský rybník / Rytier svojej doby