„Jednoduchý ako výraz básnika, tak jednoduchá je aj jeho hudba; do citov, ktoré vyslovujú verše, sa hlboko vcítil a tieto pocity reprodukoval v tónoch tak, že ich žiadne srdce nemôže spievať a počuť bez vriaceho pohnutia.“ Tak vystihol viedenský recenzent genialitu Schubertovej Zimnej cesty vydanej v poslednom roku skladateľovho života. Verše Wilhelma Müllera (1794-1827) na Schuberta silne zapôsobili. Poradie básní si pozmenil tak, že vznikol príbeh; príbeh tuláka, človeka bez domova, sklamaného v láske i celým svetom. Príbeh, ktorý odjakživa kládol otázky, do akej miery je v ňom aj životná skúsenosť oboch autorov, básnika i hudobníka, ktorých životy sa časovo prekrývali a obom skončili príliš skoro. Motív tuláka, vyčleneného osamelca, bol charakteristický pre romantizmus 19. storočia, ale zdá sa, že rezonuje s pocitom osamelosti prítomným v duši súčasného človeka. Basista Jan Martiník je jedným z tých vzácnych spevákov s veľkým, farebným hlasom a nesmiernou citlivosťou pre intimitu piesní. Súťažné vavríny (2007 finalista súťaže Placida Dominga „Operalia“, 2009 víťaz BBC Cardiff Singer of the World v kategórii „Pieseň“) aj skúsenosti z operných scén (oi sólista Staatsoper Unter deň Linden Berlin) len potvrdzujú jeho mimoriadne dispozície. Po supraphonskom debute (Martinov - The Epic of Gilgamesh / Česká filharmónia, M. Honeck) prináša svoju Zimnú cestu s citlivo sprevádzajúcim Davidom Marečkom. Sila ich spoločnej hudobnej púte je práve v neokázalej prostote a hlbokej intimite.