Bývalý českobudějovický konvent dominikánov s kostolom Obetovania Panny Márie, ktorého areál neskôr slúžil piaristom a redemptoristom, predstavuje jednu najvýznamnejších architektonických a historických pamiatok južných Čiech. Súbor jeho budov tvorí nielen dominantu v historickom jadre mestskej pamiatkovej rezervácie, ale aj uzlový bod v pamäti mestského organizmu, s ktorého vznikom a osudmi je pevne zviazaný – okrem iného aj ako miesto úcty k mariánskej ochrankyni mesta, gotickému obrazu Panny Márie Klasovej. Kláštor je hmotným pozostatkom rehoľného spoločenstva, ktoré po niekoľko storočí ovplyvňovalo duchovné dejiny mesta. Niektoré meštianske rodiny ku kláštoru pestovali úzke väzby aj po generácie: prejavovali sa vstupom jednotlivcov do rádu, zbožnými odkazmi, fundáciami a tiež pohreby v kláštorných priestoroch. Koexistencia rehoľného domu s prostredím väčšieho mesta sa nezaobišla ani bez početných sporov rôzneho druhu, ani im sa výklad nevyhýba.

Kniha sa snaží zachytiť "celý príbeh" areálu historických stavieb od ich počiatkov v 13. storočí až po súčasnosť, a to na základe kombinácie dvoch hlavných metodických postupov: vyhodnotením rešerše archívnych prameňov, na mieste prvom z mestského archívu, a umelecko- a stavebnohistorickým rozborom pamiatky prihliadajúce na výsledky archeologických, reštaurátorských a dendrochronologických prieskumov. Svojím poňatím, metodickou výzbrojou a okrem iného aj využitím 3D modelov jednotlivých fáz vývoja podoby areálu publikácie nadväzuje na obdobne koncipovanú knihu Katedrála sv. Mikuláša v Českých Budějoviciach (2014).