"Antonín Dvořák - Klavírny kvartet č. 1 D dur op. 23 (1875), Klavírny kvartet č. 2 Es dur op. 87 (1889) Dvořákovo klavírne kvarteto: Slávka Vernerová-Pěchočová - klavír, Štěpán - violončelo Dvořákovi bola komorná hudba blízka; mal rád muzicírovanie s priateľmi a snáď aj čoskoro pochopil, ako dobrý obchodný artikel tieto skladby predstavujú. cudzokrajných vplyvov ao prevažujúcom duchu slovanskom. Ten napokon vyžaruje aj z Moravských dvojspevov, op. kvarteto, dokonca radšej dva“. Keď už sa v lete 1889 Dvořák k Druhému kvartetu dostal, sťažoval sa len na „pomalú ruku", rozhodne nie na nedostatok invencie: "Mám toho plnú hlavu ... mám už zase tri vety nového kvarteta s klavírom úplne hotové a finale bude o niekoľko dní. Ide to nad očakávanie." Výnimočnú krásu diela vystihol viedenský kritik Eduard Hanslick: „Kvarteto vyžaduje, aby sa poslucháč trochu viac sústredil a bol lepšie informovaný, čo sa však bohato oplatí.“ Súbor nesúci meno skladateľa a jeho členovia nadväzujú na silnú tradíciu svojich veľkých učiteľov – Ivana Moravca, Jozefa Vlacha či Milana Škampu. Predstavujú nám Dvořáka v najlepšom zmysle slova tradičného a premysleného. Dvořákovej klavírne kvartety - hlboká krása písaná ľahkou rukou"