Kittlerova kniha je interpretáciou dejín mediálnej technológie spojených s tromi pôvodnými vynálezmi (gramofón, film, písací stroj) a prestierajúcich sa medzi začiatkom 19. storočia a súčasnosťou, ale aj zmapovaním možností z nich odvodených, najmä reflexiou týchto zmien v literatúre. Autorov prístup dovoľuje extrapolovať paradigmy mediálnej a literárnej teórie, štrukturalizmu, psychoanalýzy, (elektro)akustiky a vojenstva a vniesť do diskusie o mediálnej konštitúcii človeka a jeho postštrukturalistického prekonania onen technologický prvok, vďaka ktorému sa rysuje ďalšia fáza tohto vývoja. Nadviazanie diskurzívnej praxe na pokrok techniky záznamu a reprodukcie a oboch potom na psychický aparát (v kybernetickom slova zmysle) predstavuje radikálny krok, ktorého "symbolom" sa Kittler stal.