Zbierka básní Henrich Jerusalem prináša súbor textov z rokov 2007-2012.
Ako už naznačila autorova prvotina Behařovská klamárka, na ktorú súbor voľne nadväzuje, do českej poézie vstupuje básnik s výraznou osobitou poetikou. Jeho texty v sebe majú špecifický enigmatický náboj, ktorý je daný spôsobom, ktorým autor rieši konflikt medzi vnútorným svetom básnika a realitou životného prevádzky. Reflexia tohto rozporu sa tu stáva dynamickým zdrojom tvorby básnického obrazu. Zdá sa, že tejto dichotómia si je autor vedomý bez toho, aby sa s ňou uspokojil.
Svoju tvorbu charakterizuje v stručnosti týmito slovami: „V ohnisku zbierky je skúsenosť, pre ktorú priestor nie je obyčajným prostredím alebo kulisou, ale láskou a príležitosťou.
Texty balansujú na pomedzí básnickej metafyziky a anonymnej kartografie. Hľadajú rovinu, na ktorej by mohla ožiť a množiť sa miestne mená. Úsilie o celistvý obraz a plnokrvný príbeh je narúšané nespoľahlivými montážami a spontánnym zhusťovaním/uvoľňovaním materiálu, ktorý je miestami neudržateľný, miestami vágny."