Kompozičný odkaz Viktora Kalabisa (1923–2006), jednej z najvýraznejších osobností českej hudby 20. storočia, číta desiatky opusov napospol inštrumentálnej hudby, vrátane skladieb pre jeho manželku cembalistku Zuzanu Růžičkovú. Podľa vlastných slov Kalabis usiloval o hudbu, ktorej korene sú zapustené v jeho krajine, hudbu pre vzdelaných poslucháčov. Akokoľvek inšpiráciu čerpal aj z tvorby klasikov 20. storočia, dospel k vlastnej syntéze, k alternatíve k racionálnym kompozičným technikám – k alternatíve neromantickej, blízkej hudobnému neoklasicizmu. Okrem pripravovanej prvej integrálnej nahrávky Kalabisovej klavírnej tvorby (2CD na vydanie v roku 2019) pianista Ivo Kahánek spoločne s poprednými českými interpretmi natočil tri sonáty. Violoncellová odráža dramatické udalosti medzi júnom a septembrom 1968: eufóriou naplnené mesiace tzv. pražskej jari i dezilúzii a rezignácii po invázii sovietskych vojsk, ktorá na dve desaťročia zmrazila všetky nádeje na slobodu. Tiež klarinetová sonáta (1969) hovorí jasne o dobe svojho vzniku: dráma, smútok a bolesť, stupňované až do drásavosti. V úspornej a súdržnej husľovej sonáte (1982) prevažuje typický étos tohto nástroja – spevavosť, žiarivý zvuk a oduševnenosť. Po 3CD symfóniách a koncertov (Supraphon 2013) poskytuje táto nahrávka ďalší vhľad do pozoruhodného Kalabisovho hudobného sveta. Drámy nedávnej histórie vytlačené v komornom diele Viktora Kalabisa