Piaty diel cyklu Neistej istoty zachytáva Vladimíra Mertu v období bilancovania a pochybností. Sú to ešte neisté istoty, alebo už skôr isté neistoty? Piesne na albume pôsobia ako otvorený rozhovor - bez masiek, s dôrazom na úprimnosť a vlastnú skúsenosť: od titulnej skladby Nebo nepočká cez provokatívnu Miss Anarchiu až po záverečný Vírus, ktorý dnes rezonuje možno silnejšie, než autor pôvodne zamýšľa lel.brbrMerta sa v týchto skladbách obracia predovšetkým. Opiera sa o kultúrne a duchovné tradície, ktoré ho dlhodobo formujú, rovnako ako o svoje hudobné vzory – Boba Dylana, Leonarda Cohena alebo Joan Baezovú. Nejde mu o hľadanie univerzálnej pravdy, ale o osobnú výpoveď. Výsledkom sú piesne, ktoré nie sú vždy jednoduché ani jednoznačné, ale o to viac autentické. Mertove texty bývajú označované za zložité. Možno právom - nie sú to piesne na jedno vypočutie. Ale práve v tom spočíva ich hodnota: sú vrstvené a každé ďalšie prehranie odkryje niečo nové ho.brbrV čase, keď hudba často slúži len ako kulisa, prichádza Nebo nepočká s jedenástimi skladbami, ktoré vyžadujú sústredené počúvanie. Celá séria Neistej istoty nikdy necielila na masové publikum – a práve v tom spočíva jej sila. Nebo nepočká tak uzatvára pentalológiu ako jej prirodzené vyústenie.