V centre záujmu tejto publikácie stáli konkrétni muži a ženy, ktorí boli na třeboňskom panstve v období prelomu 17. a 18. storočia obvinení z rôznych sexuálnych deliktov. Po nevyhnutnom úvodnom vymedzení témy a kritickom zhodnotení prameňov a literatúry boli priblížené delikty smilstva a cudzoložstva prostredníctvom normatívnych prameňov. Následne sa pozornosť za využitia metód historickej antropológie zamerala na konkrétnych previnilcov ako aktérov dejín. Vlastným cieľom práce bolo priblížiť sa prostredníctvom nimi používaných obranných stratégií k všeobecným vzorcom správania a jednania súdobých vidiečanov a pokúsiť sa o náhľadnutie do ich myšlienkového sveta. Previnenie, ktorého sa dopustili, ich totiž nútilo brániť svoju česť as ňou úzko spojený sociálny status. Skutočnosť, či bol mimomanželský vzťah v rámci dedinskej spoločnosti akceptovaný, potom bola závislá od kódexu cnostného konania, ktorý uznávali súdobí vidieka. Dochovaná trestno-právna agenda vedená o týchto prípadoch tak historikovi ponúka nielen pohľad na konkrétne osudy previnilcov, ale aj možnosť priblížiť sa hodnotovému rebríčku rane novovekého dedinčana.