Dvanáste číslo zošita obsahuje štyri texty, z ktorých sa každý vzťahuje k inej oblasti vizuálnej kultúry. Štúdia teoretičky architektúry Martiny Sedlákovej „Medzi abstraktným a konkrétnym. Tadao Andó a jeho poňatie architektonického priestoru“ skúma Andóove tematizácie vzťahu „abstraktného“ a „konkrétneho“, dialektiku prázdnoty a plnosti či jeho jedinečnú kultúrnu polohu na priesečníku vplyvov japonskej tradičnej a západnej modernej. Nina Vrbanová vo svojom článku „Verejné súkromie ako model neokonceptuálneho umenia“ na téme „verejného súkromia“ ilustruje svoju tézu, že charakteristickým znakom neokonceptualizmu je determinácia voľby výrazových prostriedkov obsahom, a že teda nejde o štýl, ale o stratégiu. Text Karola Cisára "Dejiny súčasného umenia v zúženom poli" je kritickým komentárom domácej teoretickej reflexie postmoderny vo vizuálnom umení, vyprovokovaným antológiou České umenie 1980-2010. Napokon Jeff Wall vo svojej rozsiahlej eseji "‚Známky ľahostajnosti'. Aspekty fotografie (ako) konceptuálneho umenia" poukazuje na historické paradoxy hľadania umeleckého statusu fotografie.