Ivo si nahral väčšinu nástrojov sám, ale napriek tomu si pozval do štúdia svoju kolegyňu z AG Fleku, speváčku Blanku Táborskú, basu nahral Petr Vavřík, Josef Vojtášek a Martin Gašpar, za bicie sa posadil Honza Machala, Marek Šlapanský a Peter Solárik, na hous Iva Bittová a Stano Palúch, Luboš Malina prispel írskou flautou, Luboš Novotný nahral dve pesničky na lapsteel a gitary sa ujal Petr Hoffmann. Od prvých tónov je jasné, že typicky pokojné skladby starého dobrého AG Fleku, snivé nálady vychádzajúce z výnimočne zladenej kombinácie akustických gitár a klávesov, hodvábny alt Blanky Táborské spievajúce mnohovrstevné autorské texty, patria k najsilnejším momentom tohto pozoruhodného albumu. Bližšie ako k domácemu folku sa tento album podobá nadžánrovým projektom Marka Knopflera alebo Norah Jones, a to svojou príjemnou náladou s kúskom nostalgie.