Práca sa prostredníctvom vzťahovej perspektívy zameriava na proces, ktorým prechádzajú osoby ukončujúce svoje užívanie pervitínu bez podpory odborných zariadení. Je spomenutý rad zahraničných štúdií, ktoré dokazujú, že tzv. prirodzené zotavenie je hlavnou únikovou cestou z pravidelného užívania drog. Ústrednou časťou knihy sú príbehy siedmich ľudí, ktorí sa prirodzene zotavili z pravidelného užívania pervitínu a popisujú svoju skúsenosť s odstupom viac ako piatich rokov. V stručnosti je možné proces prestavania s pervitínom vnímať ako vzťahovú trajektóriu smerujúcu k novému pocitu spolupatričnosti. Nie je to osamelý proces, aj keď je často charakterizovaný zúžením sociálnej siete. Akokoľvek človek môže s pervitínom prestať sám, potrebuje ostatných ľudí, ktorí mu to umožnia. Kniha sa zaoberá ľuďmi, ktorí ukončujú svoje užívanie pervitínu bez podpory odborných zariadení. Mnoho zahraničných štúdií dokazuje, že tzv. prirodzené zotavenie je hlavnou únikovou cestou z pravidelného užívania drog.