Rozprávky majú isto určite pobaviť (čo iné ako smiech prináša nádej, keď človek musí žiť v niečom, čo sa podobá peklu), sú však aj výchovnou lekciou, receptom, ako sa naučiť žiť, či skôr prežiť v kolonizovanej krajine: kreolské rozprávky rozprávajú o strachu , ktorý je všade, o svete, kde títo ľudia musia žiť, hoci je strašidelný, kreolská rozprávka rozpráva o tom, že brutálne siláctvo znamená začiatok porážky i trestu, že slabší predsa môže mocnejšieho poraziť alebo mu dať aspoň poriadne na frak, keď je šikovný , mazaný, trpezlivý a vie si poradiť.