Keď sa v izbe rozoznejú hodiny, Míša vie, že je čas spať. Sám si už vyčistil zuby a vkĺzol pod perinu. Mamička vošla do izby s rozprávkovou knižkou a prisadla si bližšie. V ruke jej šuštia stránky, ako otáča jednu po druhej. Tichý šustot papiera a pokojný mamičkin hlas Mišu rýchlo uspáva, snáď zaspí aj sama noc, čo sa v čiernom kabáte pritisla k oknu, aby počula jej rozprávanie. Míša, hračky aj noc ticho oddychujú. Len guľatá Zem sa stále okolo svojej osi otáča, cez deň k Slnku čelom, v noci k Slnku chrbtom. Do rána budú všetci spať. Naozaj všetci? Míša dnes nemá pokojné spanie.