Tretí diel obľúbeného Denníčka moderného fotra je zároveň posledným dielom. Autor nehanebne priznáva, že o svojom synovi Čeňkovi napísal všetko, čo sa dalo, a ďalšie dieťa ani knihu by pravdepodobne neprežil. Čeňkovi už sú tri, plienky skúsene zamenil za nočník a svoj vyvinutý zmysel pre vytváranie domáceho pekla ďalej zdokonaľuje. Nášmu fotrovi nastáva údajne idylické obdobie, kedy starostlivosť o hyperaktívne dieťa prevezme škôlka a ďalšie inštitúcie. Nebol by to ale Čeněk, aby každú novú situáciu nepretvoril v nový druh utrpenia, a nebol by to foter, aby aj tú najšialenejšiu situáciu nevedel popísať s dokonale sarkastickým humorom.