Dévímáhátmja je vôbec prvým dochovaným dielom sanskritskej literatúry, ktoré sa sústavne zaoberá postavou bohyne. Hoci sa nad presnou datáciou tohto nie príliš rozsiahleho anonymného spisu vznáša množstvo otáznikov, od okamihu jeho vzniku sa jedná o konštitutívny kanonický text nového náboženského prúdu, tzv. Podľa nábožensko-filozofického presvedčenia šaktizmu je Boh ako najneskoršia realita stotožnený so ženou, ktorá stojí nad vesmírom, súčasne je v ňom však vždy nerozlučne prítomná. Dévímáhátmja sa tiež stala textom liturgickým, pretože jej verše sú už po stáročia dennodenne recitované v nespočetných chrámoch i domácnostiach počas rituálov k pocte bohyne. Rozprávacie jadro spisu tvoria tri slávne mýty líčiace víťazstvo bohyne nad silami zla, ktoré sa v indickej kultúre dočkali mnohých umeleckých stvárnení i variácií. Hymny, ktoré bohyňu oslavujú, sú potom peknou ukážkou tohto v sanskritskej literatúre toľko obľúbeného žánru. Český preklad sprevádza odborný úvod zasadzujúci kult bohyne do historického kontextu vývoja indických náboženských predstáv, interpretácie celého spisu aj jeho čiastkových pasáží a tiež množstvo vysvetľujúcich poznámok.