Všetci sme zažili, keď nám útržok rozhovoru znel v hlave stále dookola: Nemala som na otca vyletieť, veď ma vždy vo všetkom podporuje... Vnútorný hlas opakuje naliehavú výčitku znova a znova a znova.
Preháňame, robíme si starosti, katastrofizujeme. "Dotieravé drmolenie" označuje práve tieto negatívne myšlienkové slučky: vytrvalé, ale bezcenné premietanie o minulosti, úporné obavy z budúcnosti. Negatívne myšlienky nám bránia v riešení problému aj v ďalších nutných činnostiach. Môžu mať sociálne dôsledky, keď v styku s ostatnými ľuďmi neustále zdôrazňujeme len svoje problémy.
V Dotieravom drmolení nás psychológ a neurovedec Ethan Kross naučia, ako hlas v našej hlave ovládnuť. Cieľom ale nie je umlčať ho, prestať hovoriť sám so sebou – to by sa nám mohlo vypomstiť.
Ako sa ukáže, kľúčovou stratégiou je "dištancovaný samohovor", ktorý spočíva v dosiahnutí mentálneho odstupu od seba samého, v získaní nadhľadu. Hovoríme potom sami so sebou, akoby sme boli inou osobou: Nemôžeš vedieť, čo tým vlastne myslel. Možno tvoju reakciu chápe.
Vnútorný hlas sa môže stať jednou z našich najsilnejších stránok, môže nás prenášať do iných svetov, predstaviť nám o niečo inú minulosť, ale hlavne vzrušujúcu budúcnosť – nedovoľme mu, aby nás väznil v pekle sebaobviňovania.