Šrí Siddharáméšvar, učiteľ Nisargadatty Mahárádža a Randžita Mahárádža, v tejto knihe jednoduchým a priamym štýlom vysvetľuje poznanie nášho skutočného Ja v tradícii advaita védantov (nedvojných védantov). Hovorí ľahko zrozumiteľným jazykom a na dokreslenie používa príklady z bežného života, aby sa pochopenie konečnej Skutočnosti nestalo iba záležitosťou učencov, ale aby bolo prístupné všetkým. V tejto knihe rozoberá postupne štyri telá (hrubé, jemné, príčinné a nadpríčinné) v postupnom pátraní po tom, čím naozaj sme. Aj keď je to už skoro sto rokov, keď Kľúč k poznaniu Ja prvýkrát vyšiel, jeho obsah je dodnes relevantný pre všetkých duchovne hľadajúcich.
Súčasťou tohto vydania je aj text nazvaný Zlatý deň. Šrí Siddharáméšvar ho napísal ako všeobecný úvod k problematike duchovného hľadania.

Šrí Siddharáméšvar Mahárádž (1888-1936) patrí spolu s Ramanom Maharšim medzi najvýznamnejších učiteľov advaita védántmi 20. storočia. Aj keď mal v Indii mnoho žiakov, na Západe zostával do relatívne nedávnej doby neznámy a preslávili ho tu až jeho žiaci – Šrí Randžit Mahárádž a Šrí Nisargadatta Mahárádž. Narodil sa v malej dedine blízko Šolapúru. Keď sa kvôli práci presťahoval do Bídžapúru, stretol sa tu so svojim duchovným učiteľom Šrí Bhausahebom Mahárádžom (1843-1913). Šrí Siddharáméšvar sa venoval meditačnej praxi podľa inštrukcií svojho učiteľa. Jeho potreba konečného poznania bola taká veľká, že sa v roku 1920 rozhodol dosiahnuť ho za každú cenu a zotrval deväť mesiacov v meditácii. Tak nakoniec vďaka milosti svojho učiteľa dosiahol realizáciu. Šrí Siddharáméšvar potom začal učiť cestu vtáka (vihangammárga), tj cestu k poznaniu nie pomocou meditácie, ale vďaka priamemu uvedomeniu alebo pochopeniu. V indickom svete slávny Samartha Rámdás zo 17. storočia o tom napísal: „Cestou meditácie alebo mravčou cestou dosiahne človek realizáciu pomaly ako mravec, ktorý postupuje kúsok po kúsku. okamžite."