Nechcem vám mazať med okolo huby, takže to poviem na rovinu – život môže byť tak ľahký, ako si ho sami urobíte. A tak na posranie ťažké, ako si zaslúžite. Nikto vám nikdy nepovie, aká cesta je tá správna, akou odbočkou sa vydať. Musíte si na to prísť sami a po ceste párkrát zablúdiť, než nájdete to prťavé svetielko na konci, ktorému niekto hovorí vyslobodenie, niekto iný happyend a ja mu hovorím lúč slnka medzi záclonami počas rannej kocoviny. Nikto o neho nestojí, ale každej vie, že príde... Mne prišla do kancelárie dáma v červenom. Aj napriek sladkému sexy úsmevu jej oči volali o pomoc. Čo som urobil? Pozeral som cez kameru, ako si robí kávu, a premýšľal o tom, prečo práve táto ženská skúša vyhľadať detektíva. Možno by som jej pomohol. Možno aj áno, ale veľa času na rozmyslenie som nedostal. Potom ma okolnosti tak veľmi zomleli, že ani medový Jack nepomáhal. A niekde tam vonku je niekto, kto túži po mojej hlave...