Paracelsus, vlastným menom Theophrastus Bombastus von Hohenheim (1493-1541), je jedným z najvýznamnejších lekárov a prírodných filozofov renesancie. Jeho poňatie medicíny išlo vedome proti tradícii. Paracelsus vyzýval k obratu k skúsenostiam, ktoré mala zaujať namiesto autorít, odmietol niektoré teoretické východiská dobovej medicíny a do lekárskej praxe zaviedol užívanie alchymicky pripravených liekov. Aj keď sa jeho záujem obracal k medicíne, intenzívne sa venoval prírodne filozofickým a teologickým úvahám, ako aj alchymickej praxi, a to nielen v kontexte lekárskom.

Práve Paracelsovho záujmu o laboratórnu alchýmiu a jeho preukázateľných znalostí v tejto oblasti sa dotýkajú spisy zaradené do predkladaného zväzku. Ide o diela, ktoré v čase ranej recepcie Paraxcelsa, teda koncom 60. a začiatkom 70. rokov 16. storočia, šírili tlačou paracelsiáni Michael Toxites, Adam von Bodenstein a Gerhard Dorn. Aj keď ide v zásade o texty, ktoré sa dnes považujú za pseudonymné, teda podvrhnuté, vo svojej dobe boli čítané ako diela vyšlé z pera Paracelsovho. Tieto texty pritom v rôznej miere čerpali z jeho autentických diel, prevzaté myšlienky rôzne dopĺňali a vyzdvihovali ich „okultné“ a alchymické aspekty. Vo svojej dobe to boli texty mimoriadne vplyvné a mnohokrát formovali predstavu o Paracelsovom diele a osobnosti vôbec.

Jadro nášho výboru tvorí spis O prirodzenosti vecí, ktorý sa spočiatku objavil vo zväzku s názvom Metamorfóza doktora Theophrasta z Hohenheimu; odtiaľ sme si požičali titul pre celú antológiu. Jej súčasťou sú ďalej spisy Manuál Theophrasta Paracelsa o kameni mudrcov, Alchýmia Theophrasta Paracelsa, O tinktúre lekárov, Hermova apokalypsa, Najvzácnejší poklad alchýmie a konečne spis s názvom Nebo filozofov.