Na motorke okolo sveta Väčšine motorárov nestačí iba jazdiť po meste. Za chvíľu ich ovládne nutkanie jazdiť stále rýchlejšie a na vzdialenejšie miesta a podľahnú lákadlu otvorenej cesty. Jazdenie na motorkách nie je len o tom, že tam jednoducho napáliš najvyššiu rýchlosť. Je to tiež o tom, že si dávaš načas, pomaly prehĺtaš kilometre, križuješ cesty, nechávaš sa uniesť kamkoľvek ťa cesta zavedie, nerobíš si starosti s tým, kam máš dôjsť a užívaš si jazdu. Tento príbeh určite poznáte z televízneho programu, ktorý bol u nás vysielaný pod názvom Na mašine okolo sveta. Kniha prináša hlbší a otvorenejší pohľad na často strastiplnú cestu na dvoch kolesách, hoci s podporným tímom v chrbte. Dlhá cesta na juh V poradí druhé dobrodružstvo známej hereckej dvojice, tentoraz Afrikou. Cherley Boorman glosuje: Spomínam si, ako to začalo. Bolo to jedného neskorého piatkového večera v októbri 2004. Boli sme v našej starej kancelárii na Bulwer Street. Všade boli krabice a kusy papiera, a všetko vybavenie bolo preč. Niekoľko minút sme tam len tak stáli a premýšľali. Tu začala celá naša cesta „Na motorke okolo sveta“. Tu sme to všetko plánovali, kontrolovali mapy; tu sme prvýkrát uvideli tie motorky. Bolo to za nami. Objali sme svet. Bola to obrovská cesta. Impozantné dobrodružstvo. Ale teraz už bolo po všetkom. Na stenách stále ešte viseli mapy a my zase stáli pred nimi. Ewan na mňa žmurkol. "Čo hovoríš, Charley?" „Nevie m. “ „Južná Afrika, alebo možno India?“ Pozrel som sa naňho: „Čo takto prejsť Afriku?“ Cestovateľská túžba dvoch dobrodruhov, Ewana McGregora a Chaleyho Boormana, po ich senzačnej ceste okolo sveta v roku 2004 neutuchla. Potom, čo v Afrike navštívili UNICEF, bolo im jasné, že sa musia vrátiť a bližšie sa s týmto pozoruhodným svetadielom zoznámiť, a tak sa vydali na 24 000 kilometrov dlhú dobrodružnú výpravu, pri ktorej sa stretli s tým najťažším terénom a tými najpriateľskými. svete.Pri jazde veľkolepou krajinou, často v extrémnych teplotách, čelili Ewan a Charley najťažším skúškam svojho života.So svojim príznačným humorom popisujú drámy, nebezpečenstvo a rýdze potešenie z ďalšej spoločnej jazdy, tentoraz cez kontinent plný divov a zázrakov.Osemnásť krajín. tisíc kilometrov, dvaja motorkári, jedno úžasné dobrodružstvo... Preteky do Dakaru Boli sme kdesi v kancelárii a do miestnosti práve priniesli našu knihu na motorke okolo sveta, panovalo tam skutočné vzrušenie. Obaja sme zavreli oči a zakryli si ich rukami a kniha bola položená na stôl. A potom: tá dá! Bola tu a my sme tam boli, stáli sme na obálke hrdo ako dvaja objavitelia z dávnych čias. Naša prvá kniha. Bola tou prvou pre nás pre oboch a obaja sme sa jeden na druhého hrozne chrenili. „Fíha,“ povedali sme. „Pozri na to... ten obrázok sa tiahne cez celú obálku.“ „Pará da.“ Chvíľu sme v nej v tichosti listovali, prezerali si skupinové fotky a predčítali sme kratučké kúsky. Hruď mi napĺňal pocit h hrdosti, keď Charley zrazu vyhlásil: „A kurva.&quot ; „Čo?“ spýtal som sa. „Je tu napísaný, že v roku 2006 idem Dakar.“