Hra Svatavy Antošovej: Nehovor to mame, napísaná na motívy jej vlastného románu Nordickú blondínku som nikdy nelízala (Concordia, 2005), pojednáva o večnej téme vzťahu rodičov a detí, kedy na jednej strane rodičia bránia svojim potomkom dospieť v obave z ich straty, čo miestami skĺzava k väzbám až pedofilným, zatiaľ čo na strane druhej deti dospieť odmietajú, pretože je to tak pohodlnejšie. Touto nevyzretosťou, prípadne infantilitou sú poznamenané aj ich neúspešné milostné vzťahy, odohrávajúce sa rovnako ľahko a bez hlbšieho zážitku ako v rovine heteroerotickej, tak v rovine homoerotickej. Hlavní štyria protagonisti sú zároveň členmi nonkonformného divadelného súboru, ktorý naštudováva hru o vzťahu rodičov a detí, v ktorej si obe skupiny vymenili role – rodičia hrajú svoje deti, a naopak deti hrajú svojich rodičov – to všetko v snahe navzájom sa lepšie pochopiť. Avšak realita bez vopred napísaného scenára ich nakoniec zaskočí nepripravené a úplne bezradné. Dovolenie k divadelnému prevádzkovaniu ak akémukoľvek verejnému použitiu hry Nehovor to mame udeľuje autorka.