Ako sa moderná žena dokáže vyrovnať s rolou babičky, doteraz spájanej s určitými zastaranými stereotypmi? A čo na to jej vnútorné dieťa? Autorky, samé svižné, mladistvé ženy, ktoré zažitej predstave rozhodne nezodpovedajú, sa zameriavajú na tri základné kamene pri budovaní dobrých vzťahov na osi rodiča – deti – vnúčatá: na humor, uvoľnenosť a rešpekt. Pracujú s pojmami všeobecná empatia, vyrovnaný vnútorný postoj a rozlúčka s nefunkčnými vnútornými presvedčeniami. Dôraz kladú tiež na prácu s vnútorným dieťaťom babičky, ktoré sa môže často „ozývať“ vo chvíľach, keď dcéra/ nevesta pristupuje k výchove vnúčaťa inak, než to babička pozná. Zaoberajú sa aj vymedzením hraníc – o tom, nakoľko rola babičky ovplyvní ženin život, ao potrebe spontánnosti v nečakaných situáciách. Ďalej sa dočítame o špecifikách vzťahu k vlastnému dieťaťu, k vnúčatám ak nevlastným vnúčatám, o úlohe mužov v tejto situácii ao potrebe ich vťahovať do spolužitia s vnúčatami av poslednej kapitole o rodinnej vzťahovej kríze, ktorá sa môže dostaviť s príchodom novej generácie, a ako sa s ňou vyrovnať. Príručka je písaná s hlbokým porozumením zložitej dynamike vzťahov medzi najbližšími osobami.