Maria Montessori začala svoju pedagogickú dráhu prácou s deťmi, ktoré trpeli mentálnym postihnutím. Docielila to, že tieto deti zložili skúšku z čítania a písania určenú pre deti bez postihnutia. To ju podnietilo k tomu, aby svoju metódu uplatnila aj vo vzdelávaní zdravých detí. Práve týmto obdobím sa zaoberá kniha Objavovania dieťaťa, ktorú Maria Montessori napísala na samom začiatku svojej pedagogickej výskumnej činnosti. Systém montessoriovskej pedagogiky je tu predstavený ako výsledok autorkinho hľadania a overovania najvhodnejšieho spôsobu vzdelávania malých detí nielen v školách a predškolských zariadeniach, ale aj v rodine. Vychádza z poznávania potrieb malého dieťaťa, učí rozvíjať jeho prirodzené schopnosti a zmyslové vnímanie. Kniha nielen, že vysvetľuje vedecké základy autorkinho prístupu, ale zoznamuje aj s metódami a nástrojmi, ktoré rozvoj jednotlivých vlôh (ktoré súvisia napr. s pohybom, vnímaním, písaním, čítaním, rečou, počítaním, kreslením, hudbou či náboženstvom) podporujú a usmerňujú. Vzdelávanie v tomto systéme nie je chápané iba ako príprava na školu, ale príprava pre život.