Historici sa vždy snažili získať z prameňov vedeckú istotu; prílišné historikovo sebavedomie vo vzťahu k jeho zisteniam však býva často jeho najväčšou chybou. Ona toľko požadovaná „historická pravda“ na seba berie rôzne podoby, mení svoje tvary a klame nás rôznymi prísľubmi, aby sa nakoniec ukázalo, že ide skôr o Kameň mudrcov, po ktorom toľko túžili alchymisti – vo svojej dokonalosti nedostihnuteľný a pritom motivujúci k neustálemu hľadaniu , ktoré prináša rozmanité výsledky. A práve historiografia alchýmie predstavuje najlepší príklad toho, ako je náuka, ktorú mnohí historici vedy pokladajú za nezvratnú, v skutočnosti krehká. Historik Poľskej akadémie vied Rafał T. Prinke vo svojej rozsiahlej knihe systematicky mapuje dejiny alchýmie, jej ponímanie v rôznych historických obdobiach, veľmi dôkladne sa venuje aj vývoju a úrovni poznatkov ďalších historikov a bádateľov v tomto odbore. Ide o jedinečné zhrnutie súčasného stavu historiografie alchýmie.