Věra Stiborová (* 1926) patrí k tým českým spisovateľom, ktorých jemné a kultivované dielo pôsobí na prvý pohľad nenápadne, pre svoju nezameniteľnú osobitosť je však neodmysliteľné od toho najdôležitejšieho v povojnovej českej literatúre. Poviedkový súbor Otavín je poctivá, neokázalá a napriek tomu starostlivo premyslená próza s rozvrhom jednoznačne autobiografickým, avšak oslobodeným od malichernej sebastrednosti. V každej z poviedok autorka načrtáva na rodinnom pôdoryse nejaký závažný problém, skutočne hlbokú ľudskú dilemu, ktorá často siaha oveľa ďalej ako k nej samej, k rodine či zobrazenému miestu. Ide vždy o dilemu všeobecne ľudskú a dotýkajúcu sa českých dejín. Autorka sa nesnaží nikoho oslniť, nerozmachuje sa, píše vecne a sústredene. Poviedky sú rovnako plaché ako ich hrdinovia, aj keď ide o ľudí obdarených vnútornou silou. Věra Stiborová v tejto knihe tiež okrem iného vzdáva hold rodnému Piesku.