Niet pochýb, že meno Jozefa Ressla ako významného vynálezcu je známe väčšine obyvateľov Čiech, kde sa narodil, rovnako ako mnohým v Rakúsku, Taliansku, Chorvátsku a Slovinsku, kde žil a pracoval. A pravdepodobne je známe aj odborníkom plavby a lesníctva v mnohých ďalších krajinách. Literatúra o Resslovi je prebohatá. Vytvorili ju historici, technici aj románopisci. Jedny zaujala jeho rozsiahla vynálezecká činnosť, druhé jeho ťažký životný údel človeka nepochopeného svojou dobou. Zdalo by sa teda, že nie je možné do tohto súboru prispieť už niečím novým. Napriek tomu sa o to autor pokúsil už preto, že obsiahlejšie state o jeho vynálezoch i životopisné romány u nás vyšli naposledy pred päťdesiatimi až sedemdesiatimi rokmi a sú preto dostupné už iba v knižniciach. Neskôr boli vydávané už len príležitostné spisky a napísané občas novinové články.
V knihe sa už autor nepokúšal vysvetľovať a obhajovať Resslovo prvenstvo vynálezu lodnej skrutky, alebo lepšie skrutkového parníka. To je považované v stredoeurópskom priestore za všeobecne uznávané. Snažil sa ale vniesť do nej nové pohľady na rad udalostí na základe doteraz prehliadaných, nedocenených alebo nových faktov, technických i legislatívnych. Súčasne sa snažil ukázať Ressla ako človeka síce geniálneho a nesmierne pracovitého, ale aj neoblomného a technicky omylného.