Próza Popis jedného zápasu je prvým Kafkovým rozsiahlejším literárnym pokusom, ktorý sa dochoval. Je to typ experimentálnej literatúry, avšak nie v zmysle programového experimentu, aký poznáme zo súčasného i neskoršieho modernizmu a avantgardy. Autor si tu - chce zachytiť vonkajší, ale predovšetkým svoj vnútorný svet úplne presne a autenticky, bez ohľadu na literárne konvencie a vzory - doslova skúšal, ako, či vôbec, dokáže vyjadriť to, čo vidí, aj svoje nálady, afekty, zážitky, ale tiež, v neposlednej miere, svoje fantázie a sny.

Popis jedného zápasu dáva možnosť nahliadnuť do počiatkov procesu, v ktorom kryštalizoval Kafkov špecifický, v 20. storočí s ničím neporovnateľný spôsob písania a znázorňovania sveta. Celý text pozostáva z radu viacmenej samostatných úsekov bez vzájomnej súvislosti, ktorá by ukazovala na nejaký jednotný ideový zámer alebo dejový plán. O psychologickej motivácii jednania postáv nemôže byť reč, postavy nepredstavujú žiadne pevne dané charaktery. Ani sám rozprávač v prvej osobe nie je uchopiteľný ako jednotná inštancia.
V atmosfére textu možno vysledovať zreteľný pocit ohrozenia, ale nie je to skôr nespokojnosť sama so sebou, pocit trápnosti z vlastnej existencie? Zrejmé je, že na takéto otázky sa Kafka svojim textom nesnaží dávať žiadne odpovede; iba konštatuje isté stavy, podáva "popis". Čo platí pre celé vydávané životné dielo.
Popis jedného zápasu je z tohto hľadiska prvým vyjadrením toho, že Kafka prikladal svojmu „písaniu“ priamo existenciálnu závažnosť: písanie pre neho bola životná potreba či nutnosť, jediná činnosť, ktorá ho celkom napĺňala; také naplnenie mu, ako si postupne uvedomoval, nemohlo poskytnúť povolanie, manželstvo, spoločenské postavenie či iné konštanty života. Účelom (a pre neho samého zdôvodnením) už tohto raného textu teda pre neho nebolo napísať kus literatúry, ale „popísať“, tj spísať si z duše všetky možné obavy, neistoty a nenaplnené potreby, s ktorými sa nedokázal vyrovnať v reálnom živote. Kafka teda nepísal, aby oslovil čitateľov, ale písal takpovediac pre seba – a úžasný, dodnes nevysvetlený paradox jeho odkazu je, že tým svojim písaním pre seba oslovil a hlboko zasiahol toľko čitateľov ako máloktorý spisovateľ 20. storočia.