Jaromír Tomeček (1906-1997) bol výborný rozprávač a znalec lesa aj nespútaných potokov a riek. Im a tiež ich slobodným obyvateľom, zvieratám i rybám venoval hlavnú pozornosť. Tento zväzok próz pripomína prvé obdobie spisovateľovej tvorby, kedy žil na Podkarpatskej Rusi, vtedy súčasti Československej republiky. V kraji divokej krásy, len málo dotýkanom ľudskou rukou. Už vo svojich „podkarpatských prózach“ sa Jaromír Tomeček predstavil ako prekvapivo zrelý autor a jeho rozprávanie prinieslo čitateľom knižiek o prírode niečo nové. Preto si ich obľúbili rovnako poľovníci a lesní hospodári ako sviatoční návštevníci lesov. A pre dnešného čitateľa sú aj nahliadnutím do zmiznutého, niekedy tajomného lesa.