Kniha predstavuje drámu ako scénický projekt: Na konkrétnych príkladoch (Tartuffe, Krejcarová opera, Tri sestry, Šesť postáv hľadá autora, Radúz a Mahulena, Kozmická jar... ai) sleduje autor, skúsený divadelník a pedagóg, opakujúci sa vývoj od improvizovaného prejavu k písanému dramatickému textu s dôrazom na skúmanie jeho slovesnej stránky. S drámou ako scénickým projektom súvisí skutočnosť, že dramatik sa už pri rozvíjaní dialógu orientuje na živý prejav – ako živé, teda pociťuje slovo od samého začiatku a tento vzťah k slovu sa obráža v jeho písanej podobe: Dráma sa tak aktívne podieľa na literárnom vývoji aj na podobe divadla a skrze oba tieto vzťahy aj na podobe danej kultúry, s ktorou bezprostredne súvisí.