So súrodencami si človek spája predstavu hlbokého spojenectva aj rivality. V prekvapivom kontraste s každodennými skúsenosťami sa však v psychoanalýze tejto téme venovala až do osemdesiatych rokov minulého storočia mizivá pozornosť a aj dnes na tému existuje len málo odborných publikácií. Vzťah so súrodencami však v ľudskom živote býva ten najdlhší av celom svojom trvaní je zdrojom mnohých vzťahových skúseností. Autor tak okrem vertikálneho rozmeru rodinných vzťahov (s rodičmi) navrhuje všímať si aj horizontálnu rovinu (so súrodencami) a dokladá existenciu tzv. horizontálneho prenosu. Popisuje, ako je téma súrodencov ponímaná v individuálnej, rodinnej i skupinovej psychoterapii detí i dospelých. Odhaľuje, ako nedostatky na rodičovskej a párovej rovine vedú k deštrukcii vzťahov medzi súrodencami, a naopak, ako oslobodzovanie od rodičovských projekcií v strednom veku môže byť spojené s rastúcou súrodeneckou blízkosťou. Kniha obsahuje príklady z každodenného života i početnej kazuistiky a navrhuje, ako by mala vyzerať dobrá psychoterapeutická prax zahŕňajúca súrodeneckú dynamiku.