Mária Janšáková mala z ?udáckeho hľadiska priamo vzorový životopis. Bola Slovenka, katolíčka, starostlivá matka a svoje nadpriemerné vzdelanie využívala na podporu manželovej kariéry a pri sociálnej a osvetovej činnosti. Na podzim roku 1939 sa však ocitla na samotke v Ilave ako politická väzenkyňa. Na slamníku priamo na hlinenej dlážke, bez liekov, bez súdu, bez možnosti obhajoby, zbavená svojich práv. Dôvod ho zaistenia nespoznal ani policajný vyšetrovateľ. Odporučil ho ľan "niečo priznať", aby mala nižší trest. Po prepustení sa rozhodla z traumatizujúceho pobytu vo väzení „vypísať“. Tak vznikol viac ako osemdesiatstranový text, ktorý v predkladanej knihe doplnila o poučený komentár historička Marína Zavacká, ktorá sa venuje dejinám propagandy a kontextu budovania totalitných režimov v 20. storočí.