Skvosť svetovej literatúry, najvýznamnejšie a filozofické posvätné texty starej Indie (8.-3. stor. pred nl), svojim kultúrnym významom porovnateľné s Bibliou. Základné texty hinduizmu, jogy a indickej filozofie i východisko budhizmu. Trinásť starých indických posvätných textov - najstaršie a hlavné upanišady Brhadáranjaka, Čhándógja, Aitaréja, Taittiríja, Kaušítakí, Íšá, Katha, Kéna, Mundaka, Prašna, Mándúkja, Švétašvatara a Maitrajáni do jútnajov Dušanžujdjánov na základe starých komentárov (oi. Šankary ad. mysliteľov) aj moderných indických a západných bádateľov či prekladateľov. Za preklad tohto diela dostal Štátnu cenu.
Krátke obdobie zhruba päťsto rokov v 8.-3. stor. pred n. l, kedy najstaršie upanišady vznikali, považujú súčasní filozofi za "osovú dobu ľudských dejín" (Jaspers), pretože vtedy sa sformovali základy svetového myslenia, ako ho poznáme prakticky až do súčasnosti. V tom čase totiž žili najvýznamnejší grécki filozofi aj izraelskí proroci, perzský Zarathuštra, upanišadoví myslitelia, Budha, Lao-c' aj Konfucius.
Starovekí indickí mudrci, ríši, hľadali vyššiu múdrosť, než sú obyčajné svetské znalosti. Zatiaľ čo skoršie védske texty sa sústreďovali na spojenie medzi rituálom a vesmírnymi sférami, záujem upanišadových mysliteľov sa presunul na ľudskú osobu; pátrajú po spojení medzi časťami ľudského organizmu a kozmickými skutočnosťami. Domnievali sa, že vesmír predstavuje predivo vzťahov, že veci, ktoré sa javia, ako by stáli samy a oddelene, sú v skutočnosti späté s inými vecami. Preto sústredili svoju pozornosť predovšetkým na hľadanie odpovedí na tie najzávažnejšie otázky ľudského bytia: o usporiadaní sveta a mieste, ktoré v ňom zaujíma človek, o jeho podstate, schopnostiach a možnostiach. Záverom upanišad je potom rovnica: átman, podstata "ja", sa rovná brahma, najneskoršia realita sveta.
Upanišady nevytvorili žiadny ucelený filozofický systém, ale ponúkajú skôr bohatý zdroj podnetov na zamyslenie a domýšľanie. Dodnes však predstavujú sú jedny z najdôležitejších a najvplyvnejších indických posvätných kníh. Niektoré z nich tvoria základné texty hlbokej indickej filozofie advaita-védanty, iné ovplyvnili rôzne sekty ľudového hinduizmu aj asketickú jogu. Rovnako tvorili myšlienkové aj východisko budhizmu a džinizmu. Prostredníctvom budhizmu potom ríši odovzdali toto hlboké duchovné dedičstvo aj ostatným národom Ázie. V 19. storočí ovplyvnili aj rad západných mysliteľov (oi A. Schopenhauer, u nás napr. O. Březina ad.). Aj dnes sa na nich odvolávajú najvýznamnejší učitelia jogy na Západe.