Prečo vzniklo vedomie a je evolučnou výhodou bytosti zvanej človek? Je vedomie schopností prežívať realitu takú, aká je? Je vedomie vlastností hmoty? Aký je rozdiel medzi vedomím biologickým, anorganickým a vedomím umelej inteligencie? Je vedomie, vnímanie, myslenie a spracovanie informácií iba doménou mozgu? Alebo je vedomie súčasťou univerza? Klásť si podobné otázky môžete v podstate donekonečna, pretože existujúce znalosti týkajúce sa vzniku a fungovania vedomia sú stále v plienkach. Zatiaľ čo fyzika, najmä kvantová, matematika a exaktné vedy všeobecne pádia míľovými krokmi od teórie k teórii, posúvajúc znalosti dopredu, poznatky o tak zásadnom a fenomenálnom aspekte života, akým je vedomie, ako by vedcov nepriťahovali. Ako sa zdá, horšie je na tom už len filozofia, ktorá akoby strnula. Albert Einstein opísal vedomie ako neoddeliteľnú súčasť vesmíru a domnieval sa, že vedomie prestupuje všetkým. Rovnakú filozofiu zastávali prívrženci panpsychizmu, akými boli Thales, Platón, Spinoza, Leibniz, Russell. Naproti tomu solipsizmus považuje ľudské vedomie za vedľajšiu vlastnosť myslenia a mozog za jediného objektívneho spracovateľa informácií o svete okolo nás. Jeho zástancami boli Descartes, Schopenhauer, Newton, Sartre. Neurobiológovia prisahajú na tézu, že vedomie je produktom mozgu. Psychiatri a psychológovia si už tak istí nie sú. Keď k tomu pripočítame záhadu možnosti vzniku vedomia umelej inteligencie, vyskytne sa príležitosť uchopiť túto látku a popasovať sa s ňou, napríklad formou poviedok. S ich závermi nemusí čitateľ vždy súhlasiť.