Nahrávka ponúka ako zadumané skladby, tak aj skočné napaľovačky. Tomáš Kočko dokáže skvelým producentským citom prepojiť skladby inšpirované folklórnymi motívmi s vrstevnatými viachlasmi a zároveň využiť rockové gitary a postupy. Na Velese rezonujú ozveny dávnych slovanských kultov, inšpirácia svetom, ktorému bolo cudzie striktné čiernobiele videnie.

Už z podstaty samotného výberu témy je jasné, že album nebude bezstarostnou veselicou. Tomáš Kočko sa na Velese približuje temnejšiemu poňatiu svojich skladieb a vzdialene odkazuje aj na nahrávku Godula. Ani tu tiež nezaprie svoj kladný vzťah k tvrdším hudobným žánrom. Ale rozhodne sa nedá očakávať, že by snáď menil zásadne štýl. Hudobná stránka albumu zostáva v typicky mačkovskej zmesi transovných i zadumaných rytmov inšpirovaných ako tradičnou ľudovou hudbou, tak metalom a folkom.