Tento (ne)všedný životný príbeh sa odohral na jar roku 2011 v prekrásnej prírode národných parkov Nového Zélandu av jeho odľahlých končinách. Čiastočne aj v okolí prašných ciest, ciest a diaľnic. Mojim mottom bolo cestovať výhradne stopom, bez použitia čo i len jediného verejného dopravného prostriedku, okrem prepravy trajektom na Severnom ostrove. Do akej miery sa mi to podarilo, posúďte sami. Pri tomto spôsobe cestovania som získal mnoho nových priateľov, spoznal mentalitu národa a vlastnosti „obyčajných“ ľudí žijúcich v tejto nám toľko vzdialenej krajine. Po svojich som nachodil na trekách a cestách so záťažou na chrbte cca 35 kg takmer 800 km a 6 500 kilometrov najazdil stopom. Stretával som šťastie, niekedy aj „kľuku“, siahol som si však aj na samé dno psychických, niekedy aj fyzických síl.